Niekde za polárnym kruhom, Laponsko, Fínsko.

Je mi strašná zima a tie ryby ako by sa na nás dnes dohodli a všetky sa s nami hrajú na skrývačku. Vonku je mínus 25 stupňov a úprimne povedané, my Stredoeurópania  na také teploty nie sme zvyknutí. Tak či onak, aj tak to bol jeden z najkrajších zážitkov v mojom živote.

Skúsený rybár Jouni mi zo zanietením typickým pre Fínov vysvetľuje, ako sa v zime vo Fínsku lovia ryby. Vraví, že je to ale dosť ťažké niečo chytiť, keďže aj rybky sa prispôsobujú poveternostným podmienkam a sú pomalšie a lenivejšie. Takže okrem zručnosti budeme potrebovať aj riadnu dávku šťastia.

Stojím tam nad tou vyvŕtanou dierou a márne čakám. V -25 stupňoch sa zdá každá minúta ako hodina. Zrazu to na mňa ale všetko doľahne. Stojím tam a cítim, ako sa mi to ticho a čierno biela nádhera okolitej krajiny vlieva dovnútra a hreje ma pri srdci. Všade okolo je božský pokoj, až sa človeku nechce veriť, že také miesto ešte na svete existuje.

Zo snenia ma náhle preberie kmitajúca sa udica pevne zvieraná mojou rukou a ja viem, že je to dobré znamenie. Dnešný lov bude dozaista úspešný.

Postavičky rybára a dievčaťa s vrkočmi sú pre mňa nádhernou spomienkou na Vianoce strávené vo Fínsku.

Postavičky škriatkov sú aj pre vás k dispozícii vo fínskom obchode Terve.cz